MAIS      TUKE      HF      KMŽaZ                                                                                                                  

Reoxidácia

 

 

Lp

Lp

Lp

Lp

 

 Reoxidácia a plyny v oceli


Pri odlievaní tekutej cele na ZPO sa sústredíme na ochranu jej liaceho prúdu hlavne kvôli naplyneniu z okolitej atmosféry a kvôli možnej sekundárnej oxidácii ocele, ktorej sa tiež hovorí reoxidácia. Tieto nežiadúce vplyvy by zapríčinili zhoršenie metalurgických vlastností a neskoršie by to malo nežiadúci vplyv na vlastnosti odliatku. Preto sa v terciárnej metalurgii ujali technológie na ochranu liaceho prúdu. K hlavným miestam, kde reoxidácia prebieha patria :

1, prisávanie vzduchu v transférových systémoch (tieniaca trubica, ponorná výlevka)

2, krycí prášok a medzipanvová troska

3, žiaruvzdorná výmurovka

4, preniknutá panvová troska

 

uzly ZPO

obr. oblastí s hlavným vplyvom na vznik nečistôt

 

V uzle liaca panva - medzipanva je transferovým médiom tieniaca trubica. Kvôli utesneniu pred naplynením a prisávaním vzduchu do ocele z okolitej atmosféry sa využíva prefúkanie trubice Ar v časti pri spojení s liacou panvou. Mnohé prevádzky ZPO, ale túto možnosť nevyužívajú z ekonomických dôvodov pre cenu Ar, ktorá by sa tiež odrazila na cene výsledného produktu. Preto radšej využívajú vysokožiaruvzdorné tesniace tmely, ktoré sú ekonomicky dostupnejšie. Pri vyústení z medzipanvy sa  už  ale prefukovanie ponornej výlevky odporúča a aj praktizuje. Dôvodom je hlavne ďalšia nemožnosť regulácie nekovových inklúzií v kryštalizátore, tak ako v medzipanve.


V medzipanve k reoxidácii dochádza pri začiatku liatia po dopravení na ZPO, keď ešte nie je dostatočne dokonale vytvorená vrstva krycej trosky. Okrem toho môže v medzipanve dochádzať k reoxidácii prostredníctvom turbulentného vírenia okolo tieniacej trubice vplyvom okolitej atmosféry. Tejto turbulencii sa predchádza umiestnením tvarovej dopadovej dosky pod vyústenie z trubice.

Tabuľka hlavných reoxidujúcich prvkov

 

Vodík


 Vodík v oceli zapríčiňuje vznik trhlín (tzv. vločiek). Objavujú sa, ak hodnota vodíka v oceli presiahne kritickú hladinu. Tvoreniu trhlín sa predchádza ochranou tekutej ocele pred navodíkovaním, alebo znížením obsahu vodíka pod kritickú úroveň.


Možnými zdrojmi vodíka v priebehu kontiodlievania ocele sú:


a, Zásypový piesok pre šupátkové uzávery
b, Ochranné trubice
c, Krycie zásypy pre medzipanvu
d, Žiaruvzdorný materiál
e, Liaci prášok
f, Okolitá atmosféra


Vodík sa importuje z vlhkosti žiaruvzdorného materiálu a jeho pojiva. Výmurovka zvyšuje obsah vodíka priemerne do 0,8 ppm. Ochranná trubica, s priemerným obsahom vody do 3% spôsobí odhadovaný nárast do 0,7 ppm. Na reguláciu vodíka boli vyvinuté tieto metódy:


1, Prebublávanie inertnými plynmi (jemné čerenie v medzipanve poréznymi tvárnicami).


2, Sušenie a predohrev žiaruvzdornej výmurovky, troskových a zásypových práškov, dezoxidačných a legovacích prísad, tiež ochranných trubíc.

 

Dusík 


Dusík v oceli zvyšuje citlivosť na vznik trhlín, ako dôsledok zoslabenia hraníc zŕn austenitu precipitáciou AlN. Hlavnými zdrojmi dusíka pri plynulom odlievaní ocele sú:

  1. atmosféra medzipanvy (rozstrek ocele a otvorené červené oká)
  2. prisávanie falošného vzduchu cez transportné systémy (ochranné trubice)
  3. inertné plyny s obsahom dusíka

Na reguláciu dusíka v oceli sú známe tieto metódy:

  1. ochrana ocele pred naplynením
  2. prebublávanie inertnými plynmi
  3. inertinizácia medzipanvy (prepláchnutie medzipanvy Ar pred štartom odlievania)
  4. aplikácia trosiek s vysokou nitridickou kapacitou.

 

Kyslík


Kyslík v oceliarenskej výrobe zaujíma majoritné postavenie, pretože zohráva mimoriadne významnú úlohu pri skujňovaní ocele a na druhej strane predstavuje jednu z najškodlivejších prímesí. Celkový  obsah kyslíka sa mení v závislosti od režimu odlievania. Vzrastá hlavne pri tranzitnom režime odlievania, teda počas výmeny panvy. Podľa Kuchařa existuje jednoduchý spôsob rozlíšenia pôvodu dezoxidačných a reoxidačných nekovových inklúzií v oceli. Táto identifikácia je založená na veľkostných rozdieloch a kvalitatívnom zložení. Dezoxidačné nekovové inklúzie sú označované ako endogénne s veľkosťou do 100 μm. Ich chemické zloženie pozostáva primárne z Al2O3. Reoxidačné nekovové inklúzie sú označené ako exogénne s veľkosťou od 100 do 600 μm, chemicky zložené z oxidov Al, Si, Mn.

tab.vplyvu plynov na vlastnosti oceľových blokov